Tento týždeň sme sa spolu s mojim kolegom, s ktorým tvorím posádku počas výcviku, posadili prvý krát pred trenažér systému letového manažmentu. Moment ako taký som nepovažoval za nejak obzvlášť významný, nakoľko som už dávno predtým presedel polku detstva nad domácimi simulátormi, a tak som vedel, čo ma čaká. V podstate sa nás pomocou toho trenažéra snažia naučiť, akým spôsobom treba dodať informácie lietadlu, aby vykonalo let bezpečne, ekonomicky a včas. V modernom lietadle je množstvo automatizovaných prvkov, s ktorými sa vzájomne ako posádka kontrolujeme. Platí tu pravidlo „trash in, trash out“. Ak tento systém naplníme neplatnými dátami, prípadne spravíme pri prepisovaní preklep, systém to v niektorých prípadoch nemusí rozpoznať a poletí v nesprávnej výške, nesprávnou rýchlosťou, alebo prakticky opačným smerom ako by sme chceli. Preto nás od prvého dňa učili zásady spoločnej komunikácie a postupy, ktoré majú takýmto chybám z nepozornosti alebo rutiny zabrániť. Obozretnosť jednotlivca je samozrejme stále na mieste a poľavenie ostražitosti sa naozaj neoplatí.
Výcvik, teplé júnové ráno, miestnosť pre pilotov, predletová príprava na výcvikový let. Stojím pri inštruktorovi, ktorý mi kontroluje trať v navigačnom štítku. Štítok je prakticky rozpis miest a bodov, ponad ktoré budem let vykonávať. Okrem iného obsahuje kurzy, ktoré mám držať pre sledovanie plánovanej trate, minimálne výšky nad prekážkami pre prípad zhoršenia meteorologických podmienok, rýchlosť, čas strávený letom medzi každým bodom a výpočet približného času, v ktorom sa ocitnem nad miestom uvedenom v štítku. S vyplňovaním štítku som nikdy problém nemal, kurzy boli správne a relatívne skoro som si vytvoril systém, ktorý mi urýchľoval tvorbu celej dokumentácie. Tentokrát sa však inštruktor zháčil, pozerá na mapu, na štítok, opäť na mapu…
„Tento kurz máš opačne. Otočený o 180°.“
Zostávam prekvapene pozerať na papier, ako som mohol takú chybu spraviť. Neskôr zisťujem, že som ten nesprávny kurz opísal z mapy, ktorá bola však skôr príletová, poľavil pozornosť a chyba bola okamžite na svete. Všetky ostatné, mnou namerané kurzy v mape potom už sedeli.
„Blížime sa k bodu zostupu.“ oznamuje mi kolega. Na navigačnom displeji sa na okraji zeleným krúžkom črtá bod, v ktorom sa začne náš zostup z letovej hladiny do destinácie. Celé klesanie býva dlhé aj vyše 180 kilometrov, preto sa pri jeho plánovaní spoliehame na systém letového manažmentu, ktorý nám navrhne ideálnu rovinu na základe ekonomickej rýchlosti, vetra, výškových, rýchlostných obmedzení a našich zadaných požiadaviek. Všetko máme nakonfigurované správne avšak indikácia tejto roviny je opačne. Ukazuje nám, že sme vysoko nad profilom. Niekde vo výpočtovom srdci lietadla sa stala chyba. Nechápavo na to pozerám, kontrolujem cestovnú výšku v systéme letového manažmentu, aktuálnu výšku, potvrdzujem nastavené parametre s kolegom a keď si už ozaj nevieme dať rady, obraciam sa na inštruktora s otázkou, čo mám robiť, keďže mám nesprávnu indikáciu a nevieme si nájsť chybu.
„Áno, správne, indikácia je nesprávna – ide o chybu simulátora, o ktorej vieme. Zabudol som vás na ňu upozorniť, je to prakticky len otočené dole hlavou. Kľudne pokračujte, poletí to správne.“
O pár minút už naše virtuálne lietadlo klesá na ekonomickom profile smerom k destinácii a my sme zahltení ďalšími prípravami a postupmi pred pristátím. Na zmeny vetra a rýchlosti reaguje ľahkou zmenou „cesty“, ktorej sklon si prispôsobí, aby sme mali konštantnú rýchlosť.
Je fajn chytať mentálny náskok pred lietadlom. ?